Misia  UNPROFOR,  1993 – 1996

Misia OSN UNPROFOR v bývalej Juhoslávii, United Nations Protection Force (1992 – 1995)

Slovenská republika prijala výzvu medzinárodného spoločenstva a Národná rada SR svojim uznesením č. 160 z 13. marca 1993 rozhodla o vyslaní ženijného práporu Armády SR do mierovej misie OSN UNPROFOR. Po krátkej ale intenzívnej príprave v Seredi a ďalších posádkach sa jednotka presunula vlakovými konvojmi na miesto dislokácie do západnej Slavónie v Chorvátsku kde boli zriadené veliteľstvo a základňa práporu. Prápor už pod novým názvom Ženijný prápor mierových síl OSN, sa stal hlavnou podpornou jednotkou síl medzinárodného spoločenstva v misii UNPROFOR. Po dosiahnutí operačnej pohotovosti začiatkom júna 1993, začali ženijné jednotky práporu plniť odborné úlohy vo všetkých sektoroch misie na území Chorvátska a Bosny a Hercegoviny. Slovenský prápor bol vybudovaný ako organizačná štruktúra brigády, tvorilo ho zo začiatku 418 príslušníkov a vyše 400 kusov špeciálnej ženijnej techniky. Začiatkom roka 1994 si stále väčší rozsah úloh vyžiadal posilnenie práporu na celkový počet 606 príslušníkov. Ženijný prápor plnil odborné úlohy v prospech troch desiatok medzinárodných jednotiek misie, ktoré mali takmer 40 tisíc príslušníkov. Medzi hlavné operačné úlohy slovenských ženistov patril napríklad prieskum ciest, terénu, vodných prekážok a barikád, budovanie ochranných stavieb, odmínovanie, zriaďovanie priechodov v mínových poliach, likvidácia zistených mín, mínových polí, ale aj školenie ostatných jednotiek o mínovej bezpečnosti. rekonštrukcia a údržba komunikácií. Významnú súčasť úloh tvorilo zriaďovanie a prevádzka náhradných prepravných kapacít cez vodné prekážky, teda výstavba mostov s využitím mostných súprav rôznych typov, ďalej rôzne stavebné práce, výstavba základní jednotiek, ťažba a úprava dreva…Slovenskí ženisti s mimoriadnym pracovným nasadení splnili v rokoch trvania misie UNPROFOR všetky úlohy so cťou a vyslúžili si uznanie nielen od velenia misie a veliteľov všetkých jednotiek, ale aj v rámci OSN. Pre mladú Slovenskú republiku svojou mierovou službou v balkánskom vojnovom konflikte získali vo svete obrovskú reputáciu a všeobecné uznanie. Mimoriadnu pozornosť vo svete vzbudil grandiózny pontónový most, ktorý slovenskí ženisti vybudovali na rieke Neretve na strategickej ceste od pobrežia Jadranského mora do Sarajeva. Konvoje s humanitárnou pomocou mohli nerušene dopravovať do obliehaného mesta potraviny a iný potrebný tovar. Smelo môžeme konštatovať, že slovenský most výrazne pomohol zachrániť tisícky obyvateľov v hlavnom meste Bosny a Hercegoviny. Počas troch rokov po moste prešlo takmer 400 tisíc vozidiel, jeho údržbu a prevádzku nepretržite zabezpečovali slovenskí ženisti. Po ukončení misie UNPROFOR slúžil most v prospech mierovej operácie NATO IFOR a prepravilo sa po ňom 15 tisíc vozidiel. O obrovskom nasadení slovenských ženistov svedčí rozsah odborných úloh, ktoré počas pôsobenia v misii UNPROFOR splnili. Na mínovú bezpečnosť bolo preverených 310 km ciest, vyše milióna metrov štvorcových terénnych plôch. Ženisti zneškodnili 849 ks pechotných mín, 1670 ks protitankových mín a 2550 kg rôznych výbušnín a munície. Bolo preskúmaných 2310 km ciest, opravených 536 km komunikácií, pri zimnej údržbe ciest najazdili vozidlá práporu 140 tisíc km. Ženisti postavili takmer tri desiatky mostov na významných komunikáciách, postavili 60 táborov a kontrolných bodov a zmontovali a osadili 2200 ubytovacích, sociálnych, kuchynských kontajnerov atď. Mandát misie UNPROFOR pre územie Bosny a Hercegoviny zanikol 31. januára 1996 na základe rozhodnutia bezpečnostnej rady OSN. Slovenskému kontingentu – ženijnému práporu mierových síl OSN postupne velili plk. Ľubomír Kolenčík, plk. Daniel Kostra a plk. Rostislav Šmehlík.