Obetiam 1. svetovej vojny

Na počesť obetiam prvej svetovej vojny.

11.11. sa o 11:11 hodine na celom svete rozozvučali zvony na počesť obetí padlých vo vojnách.

Hlas zvonu v Seredi sa k tejto udalosti pripojil.

Presne v čase, kedy sa v Seredi rozozvučal kostolný zvon sa pri Pamätníku obetiam prvej svetovej vojny na Čepenskej ulici konalo slávnostné kladenie vencov, ktoré organizovali členovia UN Veteran Slovakia a UVV SR. Pietnej spomienky sa zúčastnili zástupcovia mesta Sereď, členovia Zväzu protifašistických bojovníkov, vojaci zo Ženijného práporu Sereď, členovia Zväzu vojakov klub Sereď, členovia denného centra pre seniorov, členovia TJ Rozkvet ako aj verejnosť. Úvodné slová predniesol plk. v.v. Štefan Jangl z UN veteran Slovakia a zástupca primátora mesta Sereď Ľubomír Veselický. Žiaci každému prítomnému pripli červený kvet poľného maku, ktorý je ďalším symbolom tohto dňa, Ide o kvet z flanderských polí, čo je pripomienkou básne kanadského lekára z 1. svetovej vojny, ktorú napísal po bitke Belgického mestečka YPRÉS (1915), kde zahynuli tisíce vojakov. Báseň sa dostala do Anglicka a tam vznikla tradícia zdobiť hroby padlých hrdinov červeným makom. Tretí symbol pridali štáty EURÓPY. Sú to plamene horiacich sviečok. A práve zapálenie kahancov ukončilo dnešný slávnostný akt kladenia vencov.

11. novembra 1918 sa skončila prvá svetová vojna

Stojíme tu pred pamätníkom, ktorý nám pripomína utrpenie a obrovský žiaľ obyvateľov nášho regiónu a mesta nad stratou svojich najbližších v rokoch Veľkej vojny. Ich mená sú vytesané do tohto kameňa, aby sme si ich vryli do pamäti a nikdy nezabudli na toto hrozné obdobie vojny , keď sa k svojim najbližším už nikdy nevrátili 128 bojovníci .

Prvá svetová vojna pred rokom 1939 známa ako veľká vojna alebo svetová vojna bol ozbrojený konflikt globálnych rozmerov trvajúci od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918, ktorý sa odohrával prevažne na území Európy, ale aj v Afrike, Ázii, na oceánoch, na Blízkom východe a inde. Bol to dovtedy najväčší vojnový konflikt v dejinách ľudstva.

Do vtedajšej Rakúsko-uhorskej armády bolo povolaných až 7.800.000 vojakov z celej dunajskej monarchie

Z vyššie uvedeného počtu narukovaných vojakov, až 1.200.000 ich vo vojne zahynulo, čo bolo 15,4% celkových strát. Rakúsko a Maďarsko sa dodnes svorne zdráhajú vydať svedectvo o tom, ktoré národnosti (v akom %-tuálnom zastúpení) sa podieľali na týchto vojnových stratách Rakúsko-Uhorskej armády. Tieto čísla starostlivo utajujú a odmietajú ich zverejniť. Slovákov v tejto vojne zahynulo 69 700. ~~Najviac padlo Poliakov 220 000, Rakúšanov 190 000, Maďarov 194 134.~~

Dnes 11. novembra uplynulo 97 rokov od skončenia prvej svetovej vojny. Nemecko ako posledná krajina vedúca vojnu proti štátom Dohody požiadala 11 novembra 1918 ráno o 5 hodine o prímerie toho istého dňa od 11 hodiny doobeda. Po dobu prímeria potom prebiehali mierové rokovania. Rakúsko-uhorská monarchia uzavrela prímerie so štátmi Dohody už 3. novembra 1918 v Padove.

Dohodou o prímerí skončila prvá svetová vojna, ktorá ako sme už konštatovali zasiahla Európu, Áziu aj Afriku. V jej dôsledku sa rozpadli vo vojne porazené štáty Centrálnych mocností : Osmanská ( turecká ) ríša, cárske Rusko, nemecké cisárstvo a Rakúsko-Uhorská monarchia.

Habsburská monarchia sa rozpadla a jej územia si rozdelilo päť nástupnických štátov : Československo, Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (neskôr Juhoslávia), Maďarsko, Poľsko a Rakúsko. Víťazné mocnosti potom usporiadali dvanásť mesiacov trvajúcu parížsku mierovú konferenciu, ktorej cieľom bolo urovnať následky vojny a sformulovať mierové zmluvy s porazenými štátmi Centrálnych mocností.

Po prvej svetovej vojne sa prekreslila politická mapa celej Európy. Medzi novo ustanovené krajiny, ktoré vyrástli na troskách porazenej rakúsko-uhorskej monarchie, bolo aj Československo. Jeho vznik v roku 1918 umožnili nielen politické rokovania, ale aj bojové úsilie československých legionárov. Takmer stotisícová armáda čs. legionárov prispela k ukončeniu prvej svetové vojny na bojiskách západnej, východnej a nakoniec aj na talianskej fronte po boku armád štátov Dohody. Po vzniku republiky sa podieľali v roku 1918 -1919 aj na upevnení hraníc nového štátu. Trianonská mierová zmluva alebo trianonský mier bola podpísaná 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon vo Versailles vo Francúzsku a v plnom rozsahu potvrdila našu terajšiu južnú hranicu.

Čo sa týka nášho regiónu musíme povedať že už 26. novembra 1918 Československé legionárske vojská prechádzajú do protiútoku a postupne oslobodzujú Trnavu a 9.decembra 1918 naše mesto Sereď. Týchto bojov v našom regióne sa zúčastňuje hlavne Československý zbor Talianskych legionárov a naše mesto Sereď oslobodzuje 33. Čs. legionársky pluk. Pri Seredi sa odohrávali boje 12. až 13. decembra 1918.

Vojna medzi tzv. Ústrednými mocnosťami a krajinami Dohody trvala štyri roky, vyžiadala si životy dvadsiatich miliónov ľudí. Zranených bolo 20 miliónov ďalších osôb, veľká časť z nich si z bojísk odniesla pre zvyšok života trvalé následky. V mnohých krajinách bola fakticky zdecimovaná takmer jedna generácia mužov.

Dátum podpísania prímeria sa stal na pamäť obetiam vojny v demokratických zemiach Európy, USA a Kanade „Dňom veteránov“. Symbolom spomienky na padlých vo vojne sa stali červené maky, ktoré vyrástli na jednom z najkrvavejších bojových polí 1. svetovej vojny – na flanderských poliach v Belgicku

11. november iniciovalo Francúzsko v roku 1919 ako Deň padlých a Deň prímeria. Tento deň má pripomínať ukončenie 1. svetovej vojny, keď sa 11.11.1918 o jedenástej hodine skončili boje prímerím. Behom krátkej doby sa spomienka na padlých rozšírila aj v Severnej Amerike a americký prezident Wilson v novembri 1919 vyhlásil ako prvý ten deň za Deň spomienok a Deň veteránov alebo Deň prímeria.

Deň veteránov si dnes pripomíname na počesť vojakov padlých v oboch svetových vojnách – symbolom 11. novembra sa stal vlčí(červený) mak, ktorého papierový kvet si pripínajú ľudia na odev ako spomienku na padlých vojakov.

A prečo červené maky?

Yperský oblúk na západnej fronte vo Flámsku bol miestom, kde mladí muži nezmyselne umierali po státisícoch na obidvoch stranách fronty. Celá oblasť bola totálne zdevastovaná a nachádzajú sa na nej obrovské vojenské cintoríny padlých vojakov, ktorých telá sa našli po ťažkých bojoch. Na tomto bojisku vznikla aj báseň, ktorá sa stala textom piesne o flanderských poliach s kvitnúcim vlčím (červeným) makom .

Prvopočiatky tohto symbolu, ako symbolu nového života, nájdeme v básni „ In Flanders Fields- NA FLÁMSKYCH POLIACH “ od kanadského vojenského lekára podplukovníka Johna McCrae. Zložil ju v máji 1915, keď sa v oblasti západného Flámska zúčastnil na druhej veľkej krvavej bitke o belgické mestečko Ypres ( 22. 4. – 25. 5. 1915 ). Napriek tomu, že bol vojenským chirurgom, na útrapy a bolesť ranených vojakov, ktorých ošetroval v poľnom obväzisku, si nemohol zvyknúť. Svoju bolesť tlmil písaním básní. John McCrae svoju bolesť vpísal do básne NA FLÁMSKYCH POLIACH. Báseň bola publikovaná 8. decembra 1915 v Anglicku. Tradície nosenia červeného maku sa John McCrae nedožil, zomrel 28. januára 1918 v Britskej vojenskej nemocnici pre dôstojníkov vo Francúzsku vo veku 45 rokov. Báseň sa dostala aj do rúk americkej členky asociácie Mladí kresťania Moiny Michaelovej a inšpirovala ju k myšlienke učiniť z kvetu červeného maku poetický symbol obetí tohto dovtedy najväčšieho celosvetového vojnového konfliktu. Dnes už môžeme uvidieť kvet červeného (vlčieho) maku pri spomienkových aktoch a ceremóniách pri príležitosti ” Dňa vojnových veteránov “ vo väčšine demokratických krajín, ktoré boli zatiahnuté do svetových vojen.

V posledných rokoch si táto tradícia nachádza svoje dôstojné miesto aj na Slovensku a našla si svoje miesto aj v našom meste.

Tento významný deň pozdravujú aj súčasní vojnový veteráni, ktorí spĺňajú postavenie vojnového veterána v zmysle zákona o vojnových veteránoch. Tradície nosenia červeného maku sa rozhodli oživiť aj občianske združenia Únia vojnových veteránov Slovenskej republiky a UN Veteran Slovakia, ktoré chcú byť pokračovateľmi tejto tradície na Slovensku, a preto sa spájajú s veteránmi z celého sveta, aby táto tradícia navždy spojila národy proti akýmkoľvek vojnovým konfliktom vo svete.

Na flámskych poliach

NA FLÁMSKYCH POLIACH

( pieseň o obetiach Veľkej vojny )

Na poliach flámskych kvitnú maky divé,

rad za radom lemujú biele kríže clivé.

Tu ležíme. Na oblohe škovránky statočne

svoju pieseň spievajú, hukotom zbraní

pod nimi neprestajne rušenú.

My už však nevstaneme a je to možno zdanie,

že včera ešte žili sme, milovali a boli milovaní.

Teraz len ticho ležíme na tejto flámskej pláni.

Náš boj však zasa iní prevezmú.